Myslím si, že čakanie na niečo čo nepríde nemá zmysel... Ale prečo to potom do čerta robím?! Dúfam a čakám. Jediné, čo my v týchto bezútešných zdepkovaných dňoch pomáha je neustály shopping. Neteší to síce moju peňaženku ale čo už :/ Výpredaj essence lakov nie je predsa každý deň. A ani najlepší make-up neobjavujem každý deň. Nie, nie je to BB creme. A súpravy Nike a Puma tiež nekúpim za 50 eur:/. Za toto všetko môže on. Za to, že nakupujem ako bláznivá, za to, že lovím v spomienkach a aj za to, že pomaly ale iste sa zo mňa stáva zdepkovaná krava. Mal by odpísať.....
Okrem toho sa spomienkami a fotkami vraciam do minulosti. Toto je Ema keď ešte nosila sponky. Teraz to rázne odmieta :/
